Drevený šindeľ je tradičnou a v minulosti dokonca najpoužívanejšou strešnou krytinou na ľudových stavbách. V tomto článku sme sa pre vás snažili zozbierať všetky dostupné informácie o drevených šindľoch a podať vám ich v ucelenej podobe. Dozviete sa o ich výrobe, materiáli, impregnácii a cenách. V závere nájdete aj zoznam niektorých výrobcov.

Drevené šindle

Materiál a rozmery

Šindle sa vyrábajú najmä z dreva pomalorastúcich ihličnatých stromov (smrekovec, jedľa, smrek), ale aj z tvrdého listnatého dreva (jasan, dub), ktoré má vyššiu životnosť, ale je o niečo ťažšie. Borovica nie je z tohoto pohľadu vhodná pre vysoký obsah živice a hrčkovitosť. Zvyčajne sú šindle široké 60 až 120 mm (120 mm je hraničný rozmer pri ktorom je už vyššie riziko štiepenia pri montáži), hrubé 15 až 20 mm a dlhé zvyčajne 400-500 mm. Na nárožia sa vyrábajú takzvané kosáky o dĺžke 500-600 mm. Drevený šindeľ je na jednej z dlhších strán ostro skosený a na druhej má žliabok. Tieto dve strany do seba dokonale zapadajú.Spôsob výroby šindľov je vzhľadom na ich trvanlivosť kľúčový. Šindle sa vyrábajú buď  štiepaním alebo rezaním.

Rezaný šindeľ

je z hľadiska rozmerov presný, rovnorodý a dá sa vyrábať aj z menej kvalitného dreva. Pri rezaní sa však naruší jeho povrchová štruktúra a jeho trvanlivosť je menšia. Preto je nevyhnutné vopred ho chemicky ošetriť. Absolútne nevhodné sú šindle rezane proti vláknam. Takéto šindle majú veľmi nízku životnosť a zvyčajne sa štiepia už pri montáži. Je dôležité, aby rezaný šindeľ bol rezaný po vláknach. Ak sa takýto šindeľ ešte povrchovo opracuje (ohobľuje) je kvalitou takmer zrovnateľný so štiepaným.  

Štiepaný šindeľ

Vyrába sa ručne. Pri štiepaní nedochádza k pretrhnutiu drevených vlákien. Jeho hrúbka nie je rovnomerná, ale povrch je hladký (rozštiepaný po vláknach) a je tak podstatne odolnejší proti klimatickým vplyvom. Výroba vyžaduje zručnosť, prax a čas. Drevený nehrčavý klátik sa štiepa po radiálach na doštičky trojuholníkového prierezu s hrúbkou iba o málo väčšou, než je plánovaná hrúbka budúcich šindľov. Potom sa povrch doštičiek nahladko (a na príslušnú hrúbku) upraví obojručným nožom a na hrubšej strane sa vyryje háčikovým dlátkom drážka.

Impregnácia

Najmä rezané šindle je nevyhnutné impregnovať vhodnou látkou proti drevokazným škodcom a hubám. Životnosť sa impregnáciou predĺži u oboch druhov šindľov. Na impregnáciu sa zvyčajne používajú látky na ochranu konštrukčného (stavebného) dreva ako je napríklad Corasit, Bochemit, Drevochraň... Kedysi sa šindle ochraňovali aj náterom zo starého oleja (zvyčajne na železničné podvaly), fermežou alebo sa zadymovali v domoch bez komína. Tieto spôsoby sa dnes už neodporúčajú keďže sú na trhu účinnejšie prípravky spomenuté vyššie.

Šindle sa impregnujú náterom, namáčaním alebo tlakovou impregnáciou. V tomto poradí je zoradená i kvalita impregnácie. Odporúčame si nechať nové šindle naimpregnovať už vo výrobe.

Montáž

Vo všeobecnosti rozdeľujeme druhy pokládky šindľov na tri skupiny:

ZÁKLADNÝ - spôsob kladenia je vhodný hlavne na prístrešky, altánky a striešky. Šindle sa navzájom prekrývajú 10 cm.

KLASICKÝ - spôsob kladenia je vhodný už na všetky druhy striech, šindeľ je na celej streche dvojitý (sú vždy dva šindle nad sebou) a prekrytie je 25 cm.

FRANCÚZSKY -spôsob je takisto vhodný na všetky druhy striech. Šindeľ je na celej streche dvojitý, ale v miestach, kde je klincom uchytený k streche sú tri vrstvy šindľa, pričom posledná vrstva prekrýva aj klinec. Pri tomto type kladenia krytiny sú klince skryté.

Šindle sa pribíjajú na strešné laty rozmerov 30 x 60 mm. Pri návrhu šindľových striech sa treba vyhýbať malým sklonom strechy a používaniu šindľov v ekologicky zaťaženom území (v blízkosti cesty s veľkou premávkou, továrne produkujúcej exhaláty, ...). Najmenší sklon šindľovej strechy sa pri základnej pokládke odporúča od 40o a pri dvojitom ukladaní od 35o. Šindle dĺžky 400 mm sa najviac používajú na pokrytie altánkov, studní, kde je postačujúce prekrytie 100 mm (cca. 50 ks/1m2) pri sklone strechy od 45° a viac.

Pri šindľoch dĺžky 500 mm je vhodné prekrytie minimálne 150 mm. Pri prekrytí 150 mm je potreba šindľov cca 45 ks/1 m2. Pri prekrytí 260 mm je potreba šindľov cca 60 ks/1 m2. Šindle možno ukladať až po sklon 90o a používať ich aj ako ochranu murovaných stien proti vplyvom klimatických podmienok. Pri kladení krytiny z drevených šindľov ostrá hrana sa maximálne zarazí do drážky susedného šindľa a pribije sa v smere najväčšieho spádu na každú strešnú latu jedným lopatkovým klincom dlhým približne 60 mm. (V historických stavbách môžeme nájsť klince zhotovené aj z agátového, dubového alebo gaštanového dreva.) Na hornej late sa pribije každý šiesty až ôsmy šindeľ. Drevené šindle sa musí vždy klásť ostrou hranou proti náveternej strane.